Naši predkovia, či už na Slovensku alebo po celom svete, boli neskutočne nadaní. Prečo? Lebo nemali moc na výber. Všetko čo potrebovali k životu si museli väčšinou vyrobiť. Tak sa to pekne vyvíjalo s dobou. Dnes sme presvedčený o tom, že všetko na čo si len spomenieme si kúpime v obchode. Máme neskutočne zjednodušený život. Ani len netušíme čo všetko to muselo stáť námahy, a aký bol ich každý deň.
Keramikav podobe tanierov, misiek a pohárov sa vyrábali ručne pomocou hliny, zo začiatku sa modelovali iba rukami, neskor prišiel na rad pomocník hrnčiarsky kruh. Následne sa vypaľovali v pôde pod zemou, alebo v peci. Ta-dá, výrobok bol na svete, a človek sa mal z čoho pokojne napiť či najesť. Neskôr sa keramika začala vyrábať hromadne vo firmách za pomoci strojov.
Väčšina ľudí považuje za umenie maľovanie teda maľby, či už nástenné alebo na plátne. Všetko sa to začalo v praveku, na stenách v jaskyniach, prvý predkovia si začali zaznamenávať doslova denník všedných dní, hlavne čo stihli uloviť a čo ich čakalo na druhý deň. Neskôr tu boli majstri sveta, ktorí nám ukázali čo všetko sa dá spraviť na steny a stropy chrámov či kostolov. Ako čas plynul dostali sme sa na maľby ktoré vynikali na plátnach či dreve. Dnes je maľba vítaná aj na uliciach či stenách budov.
Taktiež nemôžeme zabudnúť spomenúť aj sochárstvo, grafiku, fotografiu, výrobu textilu či výroba domácich výrobkov ako je pečenie, či zbieranie domácej prírodnej lekárničky. Všetko má svoju minulosť, a ako čas plynie, vnímame len to čo sa odohráva v súčasnosti.
Väčšina ľudí nevie o svojej minulosti ani slovo. Preto je najlepšie učiť deti všetko s postupom času a hlavne s trpezlivosťou. Nemôžeme zabudnúť na navštevovanie umeleckých galérií či múzeí ktoré nám obohatia našu predstavu o tom ako to všetko mohlo vyzerať, a ako vyzerá dodnes.