Zdravotníctvo by sa malo jednoznačne vzchopiť a niečo robiť so svojimi kvalitami. Ľudia nie sú králiky ani iné zvieratá, ale ľudské bytosti, ktoré keď sa na niečo sťažujú, tak to treba riešiť a nie ich poslať domov s tým, že len simulujú.
Minulý týždeň som sa stretla so známou, ktorá ma šokovala s jej príbehom. Pýtala sa ma ako sa mi podarilo schudnúť, no ona sa mi zverila s tým, že svoju váhu už nerieši. Vraj je neskutočne rada, že tu vôbec ešte je. Na jeseň totiž podstúpila štvrtú operáciu kolena.
Po tejto operácii musela mať nohu len v jednej polohe – vystretú. Po pár týždňoch mala prísť na kontrolu do nemocnice, kde ju operovali. Tak aj spravila, no doktor tam nebol a vyšetrujúci doktor jej len predpísal nejaké lieky proti bolesti a nechal jej nohu v tej istej polohe. Potom sa daný doktor vrátil z dovolenky a išla znova na kontrolu. Tešila sa, pretože jej povedal, že jej nohu dajú do inej polohy. Zverila sa mu s tým, že je to super, pretože už chytala v noci kŕče do nohy. No, doktor zostal šokovaný, že to sa jej vôbec nemalo stávať. Hneď ju poslal na vyšetrenie a zistili jej trombózu. Sestrička, ktorá bola pri tom na ňu ešte aj nahukávala, že prečo si nepýtala ďalšie balenie liekov na riedenie krvi od zastupujúceho doktora, keď užila len jedno.
Tak sa pýtam, že či má pacient vedieť o tom, že jedno balenie liekov je málo alebo doktor? Načo potom doktor študuje toľké roky medicínu?
Bolo mi z toho veľmi smutno, ale som naozaj rada, že sa uzdravila a môže ďalej fungovať. Nie je to žiadna sranda, keď človek ide na operáciu, ale takúto komplikáciu by ani za nič nečakal. Veď takúto banalitu by mohli zabezpečiť tým, že jej rovno predpíšu ďalšie balenia liekov na riedenie krvi. Potom dostala také dávky týchto liekov, že keby sa porezala, tak aj vykrváca. A bolo toto potrebné? Naozaj?