Pod pojmom ideálny štát si zrejme istá množina národa predstaví rinúci sa sled objektívnej spravodlivosti, nespochybniteľnej pravdy a zamedzenie sociálnej nerovnosti, ktoré by s určitosťou stáli pri zrode celoplošného šťastia. Avšak utópia, ktorej sa ľudský mozog prizerá priamo do očí, nie je ničím viac ako básnickým ornamentom na holých stenách systému, skvostnou víziou pre naivne zmýšľajúceho jedinca. Čo stojí na reálnom podklade schopného štátu?
Najväčším ideálom by sa mal stať schopne zmýšľajúci jedinec
Ľudský zámer jednoznačne nespočíva v nutnosti byť formovaný do štruktúry, ktorá nás núti rozmýšľať masovo, to znamená pod vplyvom spoločnosti; práve naopak, ide o vykonštruovanie autonómne mysliacej bytosti, ktorá sa približuje k dosahovaniu svojich cieľov, a tým sa podieľa na účinnej sa sebarealizácii počas vlastnej existencie. Schopnosť zdokonaľovať sa, posúvať sa vpred a spôsobilosť učiť sa (ale chápme učenie v širšom ponímaní, t. j. stále sa obohacovanie a nasávanie možných poznatkov pri akejkoľvek vykonávanej činnosti) teda veľmi úzko súvisí s konkurenčným bojom, ktorý by pri jeho umelom pozastavení obmedzil dynamickosť a variabilnosť ľudských pohnútok.
Nie je teda v moci človeka navodzovať umelo vytvorený pocit bezhlavej rovnosti,pretože takáto ideológia skôr či neskôr zamedzí cieľavedomému rozvoju mladých talentov – hravých levíčat,a to len tým,že im zámerne ohraničí priestor pre ich sebarealizáciu. Postavením morálnych barikád ich privedie k neefektívnej jednoliatosti.
Idealizácia štátu teda spočíva práve v opačnom ponímaní. Ide o schopnosť štátu ponúkať možnosti pre pocit individuálneho sa zadosťučinenia, ponechania priestoru pre verbálny súboj názorov, systém edukácie, ktorý má za úlohu skoncovať s dolievaním informácií do presýtených hláv študentov. Ide o schopnosť hádzať podnety pre vytváranie systematickej argumentácie, ktorá má za cieľ rozvinúť individuálny spôsob myslenia. Diskusie však nezabúdať riadiť, disponovať účinnými radami pri zlepšovaní sa, a čo je najdôležitejšie, ponechať dôležitú úlohu myšlienke pacifizmu, ktorý by sa mal pričiniť o redukciu násilných aktov. Takto vzdelaný študent by mal predstavovať čiastku z celkovej elity obyvateľstva, ktorá sa podujme k zámernému a stálemu zlepšovaniu systému. Jeho prepracovanosť je totiž obdobná, pretože evolúcia je nespochybniteľnou súčasťou pri progresívne sa hýbajúcej spoločnosti.
Kde uplatniť základné reformy?
- Redukcia počtu vysokých škôl pre zlepšenie národnej prestíže
- Dôkladná selekcia budúcich absolventov, ktorá neumožní obsadzovať pozície učiteľov, profesorov nekompetentným a minimálne sa angažujúcim jedincom
- Klásť dôraz na rozvoj kvarterného sektoru, ktorý má za úlohu prinášať poznatky, ale zároveň sa učiť s nimi efektívne narábať
Pamätajme, že ten, kto má moc v rukách na vrchole štátu, je len odrazom nárokov a požiadaviek jeho vlastných občanov. To my riadime chod štátu. Staňme sa tými, ktorí poznávajú a tým menia.