Ľudia si často kladú otázky, na ktoré vlastne ani nechcú poznať odpoveď. Ja som bol jedným z nich. Keď ma vyhodili z práce, v prvom momente som sa chcel opýtať či na to mali nejaký vážny dôvod. Mal som pocit, že svoju prácu robím dobre. Že makám dostatočne. Tak prečo by mali vyhodiť práve mňa? Nikto nechce počuť, že sa znižujú stavy. Alebo že proste musia vyhodiť niekoho, kto toho už vie príliš veľa a že ho musia preto aj tak platiť. Nechcete to počuť. Chcete počuť iba to, že urobili chybu a že vás chcú naspäť. Toho sa väčšinou nikdy nedočkáte.
Ako som sa cítil, keď som prišiel o prácu?
Zranene…
Bezcenne…
Nedocenene…
Úplne neschopne…
Mal som pocit, že sa mi zrútil svet a v podstate sa mi aj zrútil, pretože som niečo robil skoro pätnásť rokov a oni mi zrazu povedia, že to už proste nejde. Že som príliš dobrý. Rozhodol som sa však, že nebudem klesať na duchu. Že to by bola naozaj veľká chyba a práve preto to nesmiem urobiť a musím sa nachystať na niečo iné. Na niečo lepšie, čo mi bude vyhovovať a kde budem zarábať oveľa viac. Začal som hľadať na internete. Samozrejme, že jedna z prvých vecí, na ktoré som natrafil boli kryptomeny. Keď však začnete hľadať ako zarobiť Bitcoin, máte zrazu pocit, že to je úplne nemožné a že nie je šanca, aby ste boli schopný niečo takéto. Ja som však bol rozhodnutý, že sa nevzdám. To by bola jedna z mojich veľkých chýb. Začal som však pomaly. Kúpil som si počítač, grafickú kartu, program, aby som mohol kryptomeny ťažiť. Šlo to pomaly. Moja manželka zo mňa bola trochu nervózna. Ale viete čo? Nakoniec som na to prišiel.
Teraz zo mňa moja manželka nervózna nie je, pretože mi ide úplne všetko, na čo si len pomyslím. Teraz viem, čo mám robiť. Viem, kam mám ísť a aj čo mám skúsiť. Zarábam a som za to rád. Som šťastný, že som to nikdy nevzdal. To bolo to najlepšie.